Mojžišová má vlastnú družinu

Zdroj: Pravda
Dátum: 28-12-2002

Mojžišová má vlastnú družinu Zdroj: Pravda Dátum: 28-12-2002 Na Slovensku mnohí našu hudbu považujú za špinenie folklóru, hovorí Rastislav AndrisVaša kapela, ktorá sa volá Zuzana Mojžišová a jej družina, je jedna z mála domácich skupín, ktorá dáva typickým slovenským ľudovkám modernejšiu tvár. Mali ste vlastné skúsenosti s folklórom, kým ste ho začali hudobne pretvárať?

Ja a speváčka Zuzka Mojžišová sa už dlho zaoberáme folklórom, od detstva sme účinkovali v rôznych súboroch. Som z Detvy, čo je akési stredisko folklóru a Zuzka pochádza z Banskej Bystrice, ktorá je zase mekkou stredoslovenského mestského folklóru. Stretli sme sa v Bratislave, v Slovenskom rozhlase, kde obaja pracujeme. Ja ako redaktor ľudovej hudby, Zuzka sa venuje vážnej hudbe. Už dávnejšie sme sa zamýšľali nad tým, že by nebolo zlé dať slovenské ľudové piesne do takej podoby, aby boli akceptovateľné aj pre mladšiu vrstvu poslucháčov. Pretože si veľmi dobre uvedomujeme, akým darom sú slovenské piesne. Majú svoju melodiku, zaujímavú poetiku. Čaro, ktoré iné slovenské kapely zaoberajúce sa populárnou hudbou nikdy veľmi nevyužívali.

Kedy ste sa dostali do štádia, že tieto úvahy by sa mohli zmeniť na skutky?

Bolo to pred dvoma alebo troma rokmi. Pri príležitosti 50. výročia SĽUK-u sme pripravovali slávnostný program a chceli sme, aby to bola fúzia folklóru s inými žánrami. Oslovili sme Andreja Šebana, Adrienu Bartošovú, Zuzanu Homolovú, skupinu Ghymes a rôznych iných muzikantov, aby sa pozreli na folklórne témy zo svojho pohľadu a pohrali sa s nimi. Oni sa pohrali a vznikol jeden veľký program. Vzápätí však vyvolal veľkú vlnu diskusií. Títo muzikanti sa tomu ďalej nevenovali, urobili to v podstate "na zákazku", bol to jednorazový projekt.

A ako vznikla vaša kapela?

My sme potom strávili Silvestra s jedným basgitaristom a urobili sme experiment - naskúšali sme päť ľudových pesničiek na rockovom základe. Keďže pracujem ako redaktor v rozhlase, hneď som využil túto možnosť, pesničky som nahral a vzápätí aj odvysielal. A prišlo veľa reakcií, ľuďom sa táto hudba páčila. Ich listy sa dostali k vydavateľovi a rozhodol sa, že nám vydá prvé cédečko. Vyšlo minulý rok. Začali sme sa tým viac zaoberať, lebo, priznám sa, naša prvotná myšlienka nebola vytvoriť kapelu, ktorá by chodila hrávať. Išlo vyslovene o jeden experiment, zosúladiť ľudovky s rockovou hudbou na nejakej hlbšej báze. Aby to bolo urobené formou nám blízkou, pretože sme sa zaoberali folklórom, ale dali sme sa dohromady aj s ľuďmi z populárnej hudby, ktorí sa nechali nami ovplyvniť.

Aké máte vzory? Počúvate Čechomor alebo niečo podobné?

Priznám sa, že Čechomor ma osobne neláka, je orientovaný skôr na masy. Komerčne. My sa snažíme orientovať dovnútra, hudbu robíme pre vlastné potešenie, tak ako to cítime. Môže mať aj 17 minút, ak sa nám to tak bude páčiť. A čo sa týka našich vzorov, ja osobne mám veľmi rád ruskú kapelu Farlanders. V tejto fusion music sú vyspelí vo Fínsku, Švédsku, aj vo Francúzsku, vedia to veľmi zaujímavo robiť. Tam nie je problém urobiť program, kde vystúpi najskôr nejaká archaická ľudová hudba, po nej rocková skupina, ktorá vychádza z etnických prvkov a na záver hip hopová kapela, ktorá rapuje flámsku ľudovú pieseň. Nikomu to neprekáža, všetci to prijímajú veľmi príjemne. U nás na Slovensku, keď niečo také urobíme, niektorým ľuďom sa to páči, ale mnohí to považujú za špinenie folklóru. Ja však tento názor nezastávam.

A aký názor zastávate? Čo je opakom pojmu "špinenie folklóru"? Čo chcete priniesť?

My v kapele si ten pravý, naozajstný folklór vážime. Máme ho veľmi radi. To, čo robíme, je len ovplyvňovanie prvkami z folklóru, ktoré sa nám páčia. Ja sa zaoberám aj autentickým folklórom, chodím medzi ľudí, nahrávam si piesne, zbieram rôzne ľudové aerofonické nástroje, učím sa na ne hrať. Chcem ich obsiahnuť čo najviac. Kvôli tomu, aby som zvukový experiment dokázal implantovať do rockovej, respektíve popíkovej alebo elektrifikovanej formy. Z našej strany je to robené so všetkou úctou.

S Andrejom Šebanom, Adrienou Bartošovou alebo s niekým iným zo známych muzikantov budete opäť spolupracovať?

Nie, to bol len ten prvotný stimul, ktorý nás vtedy vyprovokoval k tomu, aby sme si založili vlastnú kapelu. Odvtedy nespolupracujeme s týmito "celebritami", aj keď sme priatelia. S Adrienou Bartošovou sme zopárkrát vystupovali, jej sa to páči, chodí na naše koncerty, aj s Andrejom Šebanom sa často stretávame. Rozprávame sa na túto tému a sám vyhlasuje, že tradícia je dôležitá. Som rád, že to pochopil aj vďaka našej hudbe. Určite to pochopil aj skôr, ale cez našu hudbu bolo rukolapnejšie, že tradícia nie je dôležitá len pre samotný folklór, ale aj pre iné žánre.

Vaša kapela sa pôvodne volala Jej družina, na vašom druhom albume ste už nazvaní Zuzana Mojžišová a jej družina. Zmenilo sa niečo?

Jej družina ako taká sa koncom tohto leta rozdelila na dve. Jedna frakcia v kapele mala totiž tendenciu robiť to viac rockovo, druhý smer okolo Zuzky Mojžišovej mal v pláne robiť hudbu, ktorá by bola introvertnejšie poňatá. Teraz existujú súbežne dve kapely - Družina, ktorá si prizvala speváčku vychádzajúcu z rockového prostredia, a my, Zuzana Mojžišová a jej družina, sme sa začali orientovať smerom, ktorý prezentuje napríklad Zuzana Navarová. Ako som už hovoril, my nechceme pripravovať pesničky tak, aby spĺňali nejaké normy, aby mali trebárs silný, trikrát sa opakujúci refrén... A môžeme sa tomu vyhnúť, pretože si to robíme sami pre seba. Družina sa chce touto muzikou živiť, chcú z toho mať peniažky a my zase radosť. Asi to je ten najzákladnejší rozdiel.

Vám nejde o to, aby sa vaše platne predávali?

Chceme, aby sa predávali, ale nechceme tomu podriadiť náš vkus. Postupujeme pocitovo, nechceme kalkulovať. A keď sa aj ľuďom naše pesničky páčia, o to väčšiu máme radosť.

Pesničky budú len ako prezentácia na CD alebo budete aj naživo vystupovať?

Od nového roka chceme začať pracovať na tom, aby sme v lete mohli urobiť nejaké koncerty. V lete chodíme na české festivaly, tam sa im naša hudba veľmi páči, rovnako aj v Poľsku. Vonku máme veľký ohlas, máme dosť pozvánok na to, aby sme slovenský folklór prezentovali nielen u nás po kluboch, ale aj v krajinách, ktoré už vedia počúvať takýto druh hudby.

A slovenské festivaly?

Pochodili sme viac-menej všetky veľké festivaly, boli sme na Country Lodenici v Piešťanoch, boli sme na Sigorde v Prešove, na Klikkfeste v Nových Zámkoch...

Okrem trenčianskej Pohody.

Áno, lebo pán Kaščák sa vyjadril, že nemá rád bustrované gitary vo folklóre. Myslím, že s týmto druhým cédečkom bude spokojný viac, ako s tým prvým.

Michaela Lacková